NAJČASTEJŠIE OTÁZKY

  • Ako sa prihlásiť do internej zóny?

    S prihlásením do internej zóny vám pomôže tento návod.

  • Prečo sa MZP mení dvakrát do roka?

    Mesačný zálohový predpis sa stanovuje tak, aby boli jeho platbami pokryté predpokladané náklady za bežný kalendárny rok. Predpokladané náklady sa určujú podľa skutočných spotrieb vo vyúčtovaní za predchádzajúci kalendárny rok. Pretože vyúčtovanie skutočných nákladov za predchádzajúci kalendárny rok je známe k 31. máju bežného roka, nový zálohový predpis sa stanovuje s účinnosťou od 1. júla bežného roka. Predpokladané náklady na bežný kalendárny rok sa stanovujú tak, že spotreby z vyúčtovania za predchádzajúci kalendárny rok sa ocenia aktuálnymi cenami v bežnom roku, od nich sa odpočítajú mesačné zálohy predpísané na január až jún bežného roka a zostatok sa podelí zvyšnými šiestimi mesiacmi bežného roka (júl až december). Pretože takto vypočítaný zálohový predpis spravidla nie je jednou dvanástinou predpokladaných ročných nákladov, stanovuje sa s účinnosťou od 1.2. nasledujúceho roka nový zálohový predpis ako jedna dvanástina predpokladaných ročných nákladov, pričom sa zohľadnia ceny aktuálne v nasledujúcom kalendárnom roku. 

    Mesačný zálohový predpis sa mení tiež pri zmene počtu osôb užívajúcich byt, pri zmene vlastníka bytu, pri zmenách schválených vlastníkmi bytov v dome (napr. príspevok do fondu prevádzky, údržby a opráv domu, schválenie upratovania spoločných priestorov domu upratovačkou alebo upratovacou firmou) a pod.

  • Ako sa zisťuje spotreba tepla na vykurovanie pomerovými rozdeľovačmi vykurovacích nákladov inštalovanými na vykurovacích telesách?

    V bytových domoch v správe nášho SBD sa používajú výlučne elektronické pomerové rozdeľovače vykurovacích nákladov (PRVN). Elektronický PRVN je mikropočítačový systém s dvoma snímčmi teploty, z ktorých jeden sníma aktuálnu teplotu radiátora a druhý sníma teplotu v miestnosti. Tento systém meria len teplo, ktoré daný radiátor skutočne odovzdá. Spotreba tepla sa vyhodnocuje číselným údajom, ktorý sa priebežne zobrazuje na displeji prístroja. Softvér prístroja zabezpečuje, že namerané údaje sa 31. decembra o 24.00 hod. uložia do pamäti prístroja a následne sa začne meranie spotreby od nuly.

    Údaje o spotrebe tepla sa začiatkom januára z jednotlivých PRVN odčítajú a použijú sa na rozpočítanie nákladov za dodané teplo na vykurovanie podľa pravidiel rozpočítavania uvedených vo vyhláške MH SR č. 503/2022 Z. z., alebo podľa pravidiel schválených vlastníkmi bytov a nebytových priestorov v bytovom dome. Údaje z PRVN možno využiť aj v samostatnom technickom zariadení na priebežnú optimalizáciu teploty vykurovacieho média v tepelnom zdroji, z ktorého sa dodáva teplo na vykurovanie.

     

  • Ako zamedziť tvorbe plesní v byte?

    Obvodové steny mnohých bytových domov postavených pred rokom 1991 (najmä panelových) majú nedostatočné tepelnoizolačné vlastnosti a nízku priepustnosť vodných pár. V dôsledku týchto nedostatkov má vzduch v miestnostiach vysokú relatívnu vlhkosť a vonkajšie steny miestností sa nadmerne ochladzujú. Ak teplota vnútorného povrchu steny poklesne pod teplotu rosného bodu, začnú vodné pary na nej kondenzovať, stena navlhne a vytvoria sa vhodné podmienky pre vznik plesní.

    Teplota rosného bodu je závislá od teploty vnútorného vzduchu v miestnosti a od jeho relatívnej vlhkosti. Pri relatívnej vlhkosti 50 % a pri teplote 20 °C vnútorného vzduchu je teplota rosného bodu 9,26 °C. Steny, stropy a podlahy musia mať v každom mieste vnútornú povrchovú teplotu, ktorá je bezpečne nad teplotou rosného bodu a vylučuje riziko vzniku plesne. Pri teplote vnútorného vzduchu 20 °C a relatívnej vlhkosti vzduchu 50 % je táto tzv. kritická povrchová teplota 12,62 °C. Bezpečná povrchová teplota je o 0,5 °C vyššia, t.j. 13,12 °C.

    Vzduch v závislosti na teplote môže prijať určité množstvo vody v podobe vodnej pary. Objem 1m3  vzduchu pri teplote 20 °C môže prijať až 17,3 g vody, ale pri teplote 5 °C len 5,3 g vody. Znamená to, že chladný vzduch (napr. čerstvý vzduch po vetraní) pri svojom ohreve pohlcuje vodné pary, naopak teplý vzduch pri ochladzovaní odovzdáva vodné pary vo forme rosy viditeľnej na chladnejších miestach bytu (napr. sklo v oknách, vonkajšie steny bytu). Kondenzačná voda vzniká všade tam, kde teplý vlhký vzduch prichádza do styku s povrchmi, ktorých teplota je nižšia, ako je rosný bod.
    Vhodné podmienky pre vznik a tvorbu plesní sú kombináciou povrchovej teploty predmetov (steny) a relatívnej vlhkosti vzduchu.  Plesne nevznikajú:
    -    na povrchoch, ktorých teplota je vyššia ako kritická teplota pre vznik plesní,
    -    v priestoroch, v ktorých relatívna vlhkosť vzduchu je nižšia ako kritická relatívna vlhkosť.
    Závislosť povrchovej teploty a relatívnej vlhkosti vzduchu pri teplote 20 °C udávajú grafy v prílohe tohto článku. V grafoch sú krivkami vyznačené tri oblasti. Len oblasť I vymedzuje hodnoty povrchovej teploty a hodnoty relatívnej vlhkosti vzduchu, pri ktorých nedochádza ani ku kondenzácii vodných pár, ani ku vzniku plesní. V oblasti II ešte nedochádza ku kondenzácii vodných pár, ale už sú vhodné podmienky pre vznik plesní a v oblasti III dochádza ku kondenzácii vodných pár a tvoria sa plesne.

    Graf č. 1 je zostavený pre relatívnu vlhkosť vzduchu 50 % a teplotu vzduchu v miestnosti 20 °C; v tomto prípade je kritická povrchová teplota pre vznik plesne 12,62 °C a bezpečná povrchová teplota je 13,12 °C. Znamená to, že ak povrchová teplota stien v miestnosti je vyššia ako 13,12 °C, plesne nevzniknú.

    Graf č. 2 je zostavený pre relatívnu vlhkosť vzduchu 60 % a teplotu vzduchu v miestnosti 20 °C; v tomto prípade je kritická povrchová teplota pre vznik plesne 15,52 °C a bezpečná povrchová teplota je 16,15 °C. Znamená to, že ak povrchová teplota stien v miestnosti je vyššia ako 16,15 °C, plesne nevzniknú.

    Graf č. 3 je zostavený pre relatívnu vlhkosť vzduchu 70 % a teplotu vzduchu v miestnosti 20 °C; v tomto prípade je kritická povrchová teplota pre vznik plesne 19,87 °C a bezpečná povrchová teplota je 20,37 °C. Znamená to, že sú vytvorené vhodné podmienky pre vznik plesní, pretože povrchová teplota stien v miestnosti je nižšia, ako kritická.

    Vzniku plesní možno zabrániť:
    1.    zvýšením povrchovej teploty stien:

      a)  zlepšením tepelnoizolačných vlastností stien,
      b)  zvýšením prúdenia vzduchu v blízkosti povrchu stien,
      c)  zvýšením teploty vnútorného vzduchu v miestnosti.

    2.    Znížením relatívnej vlhkosti vzduchu vo vnútri miestnosti:

      a) častejším výdatným vetraním (výmenou teplého vodnými parami nasýteného vzduchu za studenší vonkajší vzduch, ktorý pri ohrievaní absorbuje do seba vodné pary),
      b) správnym užívaním miestností (znížením tvorby vodných pár).

    Zlepšiť tepelnoizolačné vlastnosti stien je možné dodatočným zateplením z vonkajšej strany domu. Znížia sa straty tepla cez steny, t.j. zníži sa ich ochladzovanie a teplota na vnútornom povrchu steny sa pri rovnakom stupni vykurovania zvýši až o niekoľko °C. Tento spôsob je však finančne náročný a spravidla nie je možné realizovať ho bez dlhšej doby potrebnej na nasporenie dostatku peňazí. Pre zlepšenie prúdenia vzduchu v blízkosti stien je potrebné nechať ich voľné, nepristavovať k nim do tesnej blízkosti nábytok. Zvýšiť teplotu vnútorného vzduchu v miestnosti možno účinnejším vykurovaním, alebo znížením únikov tepla z miestnosti zlepšením tesnenia okolo okien a dverí, prípadne výmenou klasických okien za nové s izolačnými sklami.

    Najlacnejším a najjednoduchším spôsobom na zabránenie vzniku plesní je udržiavanie nízkej relatívnej vlhkosti vzduchu v miestnosti (do 50%) vhodným vetraním bytu (krátkodobo, výdatne tri až štyrikrát počas dňa byt vyvetrať, vždy večer pred spaním a ráno po zobudení, taktiež po ukončení činností, pri ktorých je zvýšené odparovanie - varenie, kúpanie, sprchovanie, žehlenie a pod.). Pri krátkodobom výdatnom vetraní dôjde len k výmene vzduchu, ale teplota konštrukcií a predmetov v byte zostáva zachovaná, preto sa teplota vzduchu po skončení vetrania veľmi rýchlo vráti na pôvodnú hodnotu. Pred vetraním je vhodné uzatvoriť radiátory a nechať ich ochladnúť (najmä ak sú na nich inštalované pomerové rozdeľovače nákladov vykurovania), aby teplo z radiátorov neunikalo otvorenými oknami. V byte sa nesmie sušiť bielizeň, nie je vhodné mať v ňom akvárium, alebo pestovať priveľa okrasných rastlín. Udržiavanie nízkej relatívnej vlhkosti vzduchu v byte je potrebné aj v dodatočne zateplených domoch a aj v bytoch s novými oknami, pretože v dôsledku lepšej izolácie sa odstránia netesnosti, cez ktoré sa predtým vzduch vymieňal.

    (stiahnuť ako .PDF)

    +
  • Aké podmienky mám splniť pri výmene vykurovacieho telesa?

    Vykurovacie telesá v bytoch sú súčasťou sústavy tepelných zariadení za odberným miestom, ktorá musí byť celá , vrátane vykurovacích telies, hydraulicky vyregulovaná. Výmena vykurovacích telies predstavuje zásah do tejto sústavy tepelných zariadení a v jej dôsledku môže byť hydraulické vyregulovanie narušené. Ak vlastník bytu alebo nebytového priestoru v dome chce vymeniť niektoré vykurovacie teleso, je povinný ešte pred realizáciou výmeny písomne požiadať správcu (referát tepelnej energetiky technickoprevádzkového úseku SBD) o súhlas. Predtlač žiadosti o súhlas k výmene vykurovacieho telesa si vlastník môže osobne prevziať na SBD, alebo si ho môže stiahnuť z webovej stránky SBD. Na základe žiadosti TPÚ vlastníkovi vydá alebo mu doručí stanovisko s konkrétnymi podmienkami, ktoré musia byť pri výmene vykurovacieho telesa dodržané. Najdôležitejším parametrom je tepelný výkon nového vykurovacieho telesa a podmienka, aby výmenu realizovala osoba s požadovanou odbornosťou. Ak na pôvodných vykurovacích telesách sú inštalované pomerové rozdeľovače tepla, je potrebné pri výmene vykurovacieho telesa, alebo bezprostredne po nej, zabezpečiť preloženie pomerového rozdeľovača tepla organizáciou, ktorá ich nainštalovala.

  • V akom čase a v akej kvalite sa má do bytov dodávať teplá voda?

    Podmienky dodávky teplej vody stanovuje vyhláška Ministerstva hospodárstva SR č. 152/2005 Z. z. o určenom čase a o určenej kvalite dodávky tepla pre konečného spotrebiteľa. Podľa § 1 ods. 6 tejto vyhlášky „Teplú vodu je dodávateľ povinný dodávať denne v čase od 5.00 h do 23.00 h alebo v inom čase dohodnutom v zmluve o dodávke a odbere tepla.“ a podľa § 2 ods. 3 „Dodávku tepla na prípravu teplej úžitkovej vody je dodávateľ povinný dodávať tak, aby teplota teplej úžitkovej vody na výtoku u konečného spotrebiteľa bola najmenej 45 °C a najviac 55 °C.“ V prípade, že sústava tepelných zariadení v objekte spotreby nie je hydraulicky vyregulovaná, podľa § 2 ods. 4 vyhlášky „kvalita dodávky tepla na prípravu teplej úžitkovej vody na odbernom mieste sa musí zabezpečiť na úrovni parametrov dohodnutých v zmluve o dodávke a odbere tepla“.

  • Prečo osoby nahlásené do evidenčnej listiny pre vyúčtovanie skutočných nákladov sa nepremietnu aj do mesačných zálohových predpisov účinných od 1.2.bežného roka?

    Do evidenčnej listiny sa zapisujú osoby užívajúce byt v kalendárnom roku, a to pre účely vyúčtovania skutočných nákladov za tento kalendárny rok. Tento počet osôb nie vždy korešponduje s počtom bývajúcich osôb v aktuálnom kalendárnom roku, preto nie je použitý v mesačných zálohových predpisoch účinných od 1.2. aktuálneho roka. V prípade, že sa počet bývajúcich osôb v byte zmenil, odporúčame vlastníkom bytov, aby túto zmenu bez zbytočného odkladu nahlásili v klientskom centre alebo písomne, čím súčasne splnia povinnosť uloženú im v § 11, ods. 9 zákona č. 182/1993 Z. z. o vlastníctve bytov a nebytových priestorov v znení neskorších prepisov. Na základe tohoto oznámenia SBD zmení mesačný zálohový prepis, ktorý vlastníkovi bytu vydá ihneď v klientskom centre alebo doručí prostredníctvom pošty.